Patanjaliho osem stupňov jogy

Patanjaliho osem stupňov jogy

Koncept ôsmich stupňov jogy, inak známej aj ako Patanjaliho osem vetiev jogy, sa bežne používa v jogových školách. Myslím, že ide skôr o metodológiu než o teóriu, keďže sa jedná o osem druhov jogovej praxe. Konečným cieľom v joge je podľa Patanjaliho  „zabrániť mysli, aby naberala rozličné tvary“. Pochopiť to, vyžaduje množstvo vysvetľovania a správneho prekladu sanskritských termínov Chitta a Vrttis. Budem sa tým zaoberať neskôr. Teraz by som sa rada sústredila na osem komponentov jogy.

Patanjali napísal Jogové Sútry, sériu 194 aforizmov, pravdepodobne okolo roku 400 n.l.. A práve v jeho diele sa prvýkrát písomnou formou stretávame s ôsmimi vetvami jogy a to nasledovne:

Yoga Sutra 29

yamaniyamasanapranayamapratyaharadharanadhyanasamadhayo-a-shtavaanggani
Yama, Nijama, Asana, Pranajama, Pratijahara, Dharana, Dhyana, Samadhi, sú vetvami jógy.

1.Yama

Prvý komponent sa zaoberá etikou a naším správaním sa k prostrediu, ľuďom a ostatným bytostiam na planéte. Patanjali uviedol päť jám: nenásilie, pravdovravnosť, nekradnutie, zdržanlivosť, a nehromadenie. Tieto princípy sú univerzálne a môžu byť praktikované každým bez ohľadu rodu, národnosti, veku alebo rasy. Jámy sú zrozumiteľné pre ľudský rozum a na ich aplikáciu nie je potrebná žiadna špeciálna jogová mentálna technika. Jámy nie sú náboženské príkazy, ako píše Milan Polášek  „(jámy) ..sú viac o pohľade na seba do zrkadla …vidieť seba v pravom svetle, nič nepredstierať…sú o sebadisciplíne.“

Jámy v Sanskrite 

Ahimsa: nenásilie
Satya: pravdovravnosť
Asteya: nekradnutie
Brahmacharya: zdržanlivosť
Aparigraha: nehromadenie

(Yoga Sutra 30)

2. Nijama

Druhá vetva sa týka vnútorných kvalít človeka a postojov k nám samotným. „Vnútorná a vonkajšia čistota, spokojnosť, disciplína, štúdium seba samého, a odovzdanosť bohu, sú Nijámy,“ napísal Patanjali v 32. sútre.

Nijamy v Sanskrite 

Sauca: čistota – mentálna a fyzická
Santosa: spokojnosť so životom
Tapas: disciplinované využívanie energie 
Svadhyaya: štúdium seba samého
Isvarapranidhana: odovzdanie sa Išvare (božská podstata)

 3. Asana

Najznámejšia jógová prax, fyzické cvičenie, je paradoxne spomenutá len jednou vetou v 46. sutre nasledovne:

46.

sthirasukham aasanam

Pozícia má byť pevná a príjemná.

Patanjali teda nepopísal žiadnu konkrétnu pozíciu vo svojich Jóga Sútrach, iba spomenul ich kvality. Avšak popis asán nájdeme v historicky neskorších dokumentoch ako sú Hatha jóga Pradipika napísaná Swatmaramom v 15. storočí n.l., ktorá obsahuje 15 asán a ďalšie fyziologické postupy. Ďalších 32 pozícií popisuje Gheranda Samhita, Hatha jógový text, napísaný v 18.st. n.l.

4. Pranajama

Rozličné techniky dýchania s cieľom smerovania prány, čo je Sanskritské slovo znamenajúce „životnú silu,“ „energiu“. Ale opäť, Patanjali, titulovaný za otca jógovej filozofie, nepopisuje žiadne konkrétne cvičenia. Venuje im niekoľko všeobecných aforizmov. Naopak Hatha Pradipika venuje jednu zo štyroch kapitol iba pranajáme a jej metódam. Popisuje zhruba 15 dychových cvičení.

Tvrdí tiež, že keď je pozícia tela zachovaná, kontrolou dýchania dosahuje jogín pokojnú myseľ.

(Yoga Sútry 49 – 52)

5. Pratjahara

Milan Polášek, uznávaný slovenský jogový učiteľ a autor mnohých kníh o joge, zaradil pratjaharu – kontrolu zmyslov, spolu s ostatnými tromi vetvami do skupiny s názvom duševné cvičenia. Pre nábožensky založených ľudí, možno použiť vhodnejší termín a to spirituálne cvičenia.

Každopádne pratjahara je prax, kedy naše zmysly odsúvame z vonkajšieho sveta. Vedomým pozorovaním konkrétneho zmyslového orgánu, prenášame naše vedomie do nášho tela a mysle. Prehlbuje sa tak proces introspekcie.

Cvičenia pratjahary sú mentálne, založené na pozorovaní zrakového, hmatového, čuchového, chuťového a sluchového vnímania.

6. Dháraná

Dharana znamená koncentráciu. Patanjali ju popisuje ako držanie mysle na určitom objekte. Cvičenia dharany využívajú praktiky ako pozorovanie pohybu energie v tele medzi čakrami, drišti (pohľad) na určený bod alebo na jantru (geometrický obraz, diagram ako prostriedok kontemplácie) alebo džapa, meditatívne opakovanie mantry alebo duchovnej slabiky.

 7. Dhjána

Dhjána reprezentuje meditačnú prax. Patanjali popísal tento jav ako konštantný prúd vedomia. Gheranda Samhita popisuje tri typy meditácie, každá z nich založená na vizualizácii – meditácia na tvar, meditácia na svetlo a meditácia na kundalini alebo bod.

8.Samádhi

Finálna destinácia praktikanta jogy.

Ako keď sa soľ rozpustí vo vode a zjednotí sa s ňou, to je keď sa Atman a myseľ stáva jednotou, nazývame to Samádhi.
(kapitola 4 Hatha Pradipika)

Tu sa hodí vysvetliť pojem Átman. Ide o najvnútornejšiu podstatu človeka, zvrchované Ja, totožné s čírym kozmickým vedomím.