Paralely medzi jogovým učením o kléšach a teóriou šťastia od Richarda Wisemana I

Paralely medzi jogovým učením o kléšach a teóriou šťastia od Richarda Wisemana I

Úvod

V mojej seminárnej práci by som sa rada pozrela na tradičné jogové učenie o kléšach pomocou paralely s vedeckou teóriou šťastia od Richard Wisemana. Dôvod, prečo som sa tak rozhodla, je skutočnosť, že obidve tieto učenia sledujú ten istý cieľ, a to urobiť ľudí šťastnými, avšak pristupujú k cieľu inými postupmi.

Joga ako praktický filozofický smer vychádza z hinduistickej tradície a naopak teória šťastia zo západnej vedeckej tradície. Napriek rozdielnym postupom pri vytvorení téz, v kléšach a teórii šťastia možno nájsť zhodu. A práve to je v jednej vete popísaný súhrn mojej seminárnej práce.

Na úvod by som rada popísala jednotlivé kléše a teóriu šťastia od Richarda Wisemana. V ďalšej kapitole porovnám obidve učenia a popíšem, v čom sa zhodujú.

Čo nás učia kléše

Termín kléše označuje v sanskrite slovo jed. V prenesenom zmysle kléše znamenajú v indickej filozofii príčiny napätia, ktoré nám bránia na ceste za mokšou, ako hlavným cieľom jogy. Patandžali uvádza nasledujúcich päť kléš v treťom verši druhej kapitoly Jogových sutier:

(v sankrte)

avidyasmitaragadveshabhiniveshah kleshaah

  • Avidja
  • Asmita
  • Rága
  • Dvéša
  • Abhiniveša

Avidja je pomenovanie pre nevedomosť alebo tiež ignorovanie pravdy a príležitosti poznania. Patandžali v ďalšom verši uvádza, že avidja je súčasne aj hlavným dôvodom existencie všetkých ostatných kléš. Myslím, že avidja popisuje stav života v ilúzii, či už príjemnej alebo deštruktívnej. Ľudia bez vôle získať poznanie o živote prežijú život v klamstve, omyloch a náhodách. Antický klasický filozof Platón už pred 2500 rokmi opísal tento stav ako život v jaskyni, v ktorej ľudia prežijú život pozorovaním tieňov skutočných objektov na stene. Z jaskyne nikdy neodídu.

Prečo človek poznanie ignoruje? Prečo sa obáva hoci len opýtať sa sám seba otázku o stave skutočnosti? Dôvodom podľa Patandžaliho je strach z nepoznaného. Čo je paradoxné, keďže čím viac poznania človek má, tým sa efektívnejšie strachu zbavuje.

Avidju je podľa jógy možné premôcť pomocou životnej filozofie sebarozvoja. Ak človek dodržuje jámy a nijámy, praktizuje ásany, pranajámu, pratijaharu, dháranu a dhyjánu, nielen že sa zbaví nevedomosti, ale dosiahne samadhi.

Asmita je kléša, ktorá vyjadruje nesprávne stotožnenie sa alebo tiež egoizmus. Egoizmus ako identifikácia pozorovateľa s prostriedkom pozorovania. Joga neuznáva teóriu podľa ktorej je ľudská podstata obmedzená na fyzické telo. Naopak nielen, že popisuje ďalšie kóše, teda ľudské telá, ale aj zohľadňuje premenlivosť a nestálosť života ako ho poznáme.

Asmita je podľa jógy nesprávne stotožnenie sa s dočasnou časťou našej existencie a to napríklad s našimi myšlienkami, pocitmi a telom. Identifikujeme sa s našimi spoločenskými rolami. Sme zamestnancami, rodičmi, priateľmi a keď sa s týmito väzbami na ľudí príliš stotožníme a následne túto rolu stratíme, zbytočne trpíme a nevieme si rady.

Rága je vyjadrením pre obmedzenia, ktoré v sebe skrývajú naše priania a túžby po príjemných veciach. Tu sa ponúka otázka, čo je zlé na tom, túžiť po príjemných veciach. Myslím, že vôbec nič. Je naopak v poriadku inklinovať k pozitívnym stránkam života. Problém, však nastáva, keď sa človek akoby uväzní v perníkovom domčeku, kde mu nič nehrozí. Má strechu nad hlavou, dostáva pravidelne a bohato najesť. Ale takmer s nikým nekomunikuje, nezaujíma sa o svet a ostatné bytosti. To je obmedzenie na ceste k slobode v podobe rágy.

Rágu však možno interpretovať nielen ako stav žitia pre pôžitky, ale aj ako stav, keď sa človek fixuje len na uskutočnenie svojich prianí a túžob. Čo však nastane, ak človek zistí, že sa jeho vymodlené túžby stali skutočnosťou a on alebo ona napriek tomu nie je šťastný/á? Tu jóga odporúča princíp karma jógy teda opaku rágy. Človek má konať bez ohľadu na výsledok a odmenu za vykonanú prácu.

 

Pokračovanie >