Paralely medzi jogovým učením o kléšach a teóriou šťastia od Richarda Wisemana II

Paralely medzi jogovým učením o kléšach a teóriou šťastia od Richarda Wisemana II

Dvéša naopak vyjadruje odpor k istým skutočnostiam. I tu je myslím, zdravé poznamenať, že jóga nás nepodnecuje k masochizmu. Život nevníma ako bolesť a jej vyhľadávanie. Dvéšu možno interpretovať ako skrývanie sa pred nepríjemnými skutočnosťami vo svete. To, že sa nepozeráme na utrpenie ostatných alebo na to svoje, neznamená, že to utrpenie nejestvuje.

Osobne vidím dvéšu bežne na ľuďoch, keď majú napríklad odpor pozerať sa na zábery z veľkochovov a z jatiek. Cítia sa odpudzovaní týmito zábermi, avšak naďalej mäso konzumujú a nakupujú živočíšne produkty. Utrpenie zvierat týmto prístupom však nezastavia, práve naopak. Práve vďaka odporu k nepríjemným veciam, zlo a bolesť podporujú.

Abhinivéša vyjadruje zviazanosť so životom a tým ignorovanie skutočnosti, že smrť je nevyhnutná. Od začiatku vekov sa človek vyrovnával so existenciou svojho konca veľmi ťažko a vynašiel rôzne spôsoby ako sa s ním vyrovnať. Ľudia si vymysleli bájky a príbehy o tom, čo sa s ľuďmi po smrti stane. Vytvorili si náboženstvá, ktoré práve s týmto strachom vedeli manipulovať a tak získať ľudí na svoju stranu.

Joga však od človeka očakáva, aby sa strachu zo smrti vzdal, keďže podľa jej teórie človek sa nemá identifikovať s fyzickým telom.

Na záver už len dodám, že kléše podľa jogy možno poraziť len tak, že si ich uvedomíme pomocou bdelej pozornosti. Ak sa osvetlia, stratia svoju silu.

 

Teória šťastia od Richarda Wisemana

Richard Wiseman je profesorom na University of Hertfordshire vo Veľkej Británii a úspešným autorom kníh na tému psychológie. V roku 2003 publikoval knihu s názvom The Luck Factor (Faktor šťastia), ktorá zhŕňa výsledky psychologických štúdií a experimentov porovnávajúcich šťastných a nešťastných ľudí.

Na rozdiel od povier, ktoré si ľudia za tisícročia vytvorili, tak vedci chceli za použitia výskumu ozrejmiť, čo odlišuje dve skupiny ľudí, šťastných a nešťastných ľudí. Kniha potom ponúka návrhy správania sa a zvykov, ktoré ľudia môžu používať a tak sa urobiť šťastnými.

Identifikovali 4 princípy, ktoré praktizujú šťastní ľudia v živote :

 

  1. Šťastní ľudia vedia spozorovať šance a príležitosti
  2. Vedia urobiť dobré rozhodnutia na základe intuície
  3. Vytvárajú sebanaplňujúce sa proroctvá pomocou pozitívnych očakávaní
  4. Majú odolný postoj, ktorý mení nešťastie na šťastie.

Experimenty a testy tiež ukázali, že nešťastní ľudia sú vo všeobecnosti plní strachu a úzkosti. A práve to je dôvodom, že ak sa šťastná príležitosť naskytne, ich úzkosti im ju zabránia spozorovať.

Súčasne tiež vedci zistili, že čím viac sa ľudia o niečo snažili a boli naviazaní na výsledok svojej činnosti, tým mali menšiu schopnosť vidieť “skratku” na ceste. Šťastní ľudia, ako ukázali štúdie, sú viac otvorení a uvoľnení a preto skôr vidia nové šance, ktoré priamo nesúvisia s ich činnosťou.
Do svojho života prinášajú nové a odlišné skúsenosti, a vďaka tomu zachytia šťastné príležitosti.

Pokračovanie>